Tak napríklad, predstaviť si spoločnosť, v ktorej každý článok – zamestnanec vie prostredníctvom sociálnych sietí posunúť kupujúceho bližšie k rozhodnutiu, môže byť stále ťažké. Nehovoriac o legislatívnej džungli, ktorú virtuálny priestor naďalej pre bežného používateľa predstavuje.
A keď sa tým všetkým, čo na nás 4. priemyselná revolúcia už stihla vychrliť presýtime, oceníme možno skôr jednoduchú myšlienku, ktorá vzniká spojením technológie s nápadom. David Meerman Scott vo svojej knihe Nové pravidlá predaja a zákazníckeho servisu vysvetľuje, ako komentovať udalosti v čase, vysielané médiami, ako predajca za účelom zviditeľnenia sa. Výraz „Newsjacking“ vynašiel práve on, no táto metóda sa používa veselo aj u nás, a predpokladám, že bez jeho pričinenia.
Napríklad v nedeľu sa východným Slovenskom prehnala supercela. Takéto prúdenie vetra napácha často obrovské škody na nehnuteľnostiach a tak ma napadlo, že na svojom FB účte budem zdieľať okamžitú správu aj s komentárom, kde svojim priateľom – klientom pripomeniem, že si svoju nehnuteľnosť môžu poistiť s 20% zľavou a svoj majetok tak ochránia. Skvelý nápad, pochválil som sám seba v duchu a ponáhľal som sa prihlásiť na svoj účet.
Palce nahor a správy som si ale neužil. Post som onedlho stiahol, keďže som si nebol istý, či v ňom ako zástupca spoločnosti môžem na svojom profile spojiť správu z média s jej produktom.
Prednedávnom som totiž v ponukových emailoch začal používať prelinkovanie cez obrázky na rôzne časti našej webstránky, aby som klientom umožnil presunúť sa z ponuky priamo na obsah, ktorý by ich mohol zaujímať. Dozvedel som sa, že takýto postup je v súlade s firemnou politikou a nie je v konflikte s autorskými právami. Nie je toto ale predsa iná „šálka“?
Legislatíva EÚ hovorí: Odkaz na dielo, ktoré je umiestnené na inej webovej stránke dostupnej pre celú verejnosť, je povolený, a súhlas autora diela na hyperlink nie je potrebný. Platí ale aj nasledovné: ak by sa cez odkaz na dielo k nemu mohli dostať všetci užívatelia, i keď prístup k dielu bol najprv obmedzený napr. len zabezpečený heslom, ide už o sprístupnenie verejnosti a je potrebný súhlas autora.
Podobne je to aj keď osoba, ktorá použije link na diela zverejnené na inej stránke tak činí s cieľom dosiahnutia zisku. Ak nie a dotyčný zároveň nevedel o nelegálnej povahe zverejnených materiálov na pôvodnom webe, nebude to verejný prenos. Ale ak použije napr. hyperlink s cieľom dosiahnuť zisk, má sa za to, že táto osoba si bola vedomá nezákonného zverejnenia diel, a takéto konanie teda predstavuje verejný prenos.
Toľko k hyperlinku. Významná v kontexte Newsjackingu je aj zmienka „s cieľom dosiahnuť zisk“, keďže, teoreticky, je to jedna z metód ako sa dostať ku klientovi a predaju. Dnes som sa po konzultácii dozvedel, že podobný postup by mal byť v poriadku, pokiaľ na sociálnej sieti vystupujem za seba, no ako je to s firemným profilom a prepájaním jeho obsahu na stránky a informácie z médií? V jednom z kurzov interného e-learningu nás naučili aspoň to, že ako zástupca spoločnosti sa nemôžem bez povolenia zúčastňovať napríklad diskusií na internetových fórach v jej mene...
Newsjacking dnes marketéri využívajú pokiaľ viem len v spojení produkt - udalosť, teda bez prepojenia na konkrétne médium. Či sa môže predajca podobným postupom, alebo dokonca len narušením exkluzivity tzv. breaking news bez zdieľania cudzieho obsahu, dostať do konfliktu s európskym právom platiacim v digitálnom priestore, to je otázka, ktorá mi bude zodpovedaná v blízkej budúcnosti.