Ako komentovať metódou „Newsjacking“ a nestratiť sa v legislatíve?

Autor: Marián Medvecký | 23.7.2019 o 17:19 | (upravené 31.8.2019 o 17:44) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  329x

O tom, že spojenie medzi spoločnosťou a klientom môže byť dnes vďaka sociálnym sieťam ešte silnejšie, niet pochýb. Ale ako na to, aby to všetko bolo iné, aby sme nerobili len to, čo na internete robí už každý?

Tak napríklad, predstaviť si spoločnosť, v ktorej každý článok – zamestnanec vie prostredníctvom sociálnych sietí posunúť kupujúceho bližšie k rozhodnutiu, môže byť stále ťažké. Nehovoriac o legislatívnej džungli, ktorú virtuálny priestor naďalej pre bežného používateľa predstavuje.

A keď sa tým všetkým, čo na nás 4. priemyselná revolúcia už stihla vychrliť presýtime, oceníme možno skôr jednoduchú myšlienku, ktorá vzniká spojením technológie s nápadom. David Meerman Scott vo svojej knihe Nové pravidlá predaja a zákazníckeho servisu vysvetľuje, ako komentovať udalosti v čase, vysielané médiami, ako predajca za účelom zviditeľnenia sa. Výraz „Newsjacking“ vynašiel práve on, no táto metóda sa používa veselo aj u nás, a predpokladám, že bez jeho pričinenia.

Napríklad v nedeľu sa východným Slovenskom prehnala supercela. Takéto prúdenie vetra napácha často obrovské škody na nehnuteľnostiach a tak ma napadlo, že na svojom FB účte budem zdieľať okamžitú správu aj s komentárom, kde svojim priateľom – klientom pripomeniem, že si svoju nehnuteľnosť môžu poistiť s 20% zľavou a svoj majetok tak ochránia. Skvelý nápad, pochválil som sám seba v duchu a ponáhľal som sa prihlásiť na svoj účet.

Palce nahor a správy som si ale neužil. Post som onedlho stiahol, keďže som si nebol istý, či v ňom ako zástupca spoločnosti môžem na svojom profile spojiť správu z média s jej produktom.

Prednedávnom som totiž v ponukových emailoch začal používať prelinkovanie cez obrázky na rôzne časti našej webstránky, aby som klientom umožnil presunúť sa z ponuky priamo na obsah, ktorý by ich mohol zaujímať. Dozvedel som sa, že takýto postup je v súlade s firemnou politikou a nie je v konflikte s autorskými právami. Nie je toto ale predsa iná „šálka“?

Legislatíva EÚ hovorí: Odkaz na dielo, ktoré je umiestnené na inej webovej stránke dostupnej pre celú verejnosť, je povolený, a súhlas autora diela na hyperlink nie je potrebný. Platí ale aj nasledovné: ak by sa cez odkaz na dielo k nemu mohli dostať všetci užívatelia, i keď prístup k dielu bol najprv obmedzený napr. len zabezpečený heslom, ide už o sprístupnenie verejnosti a je potrebný súhlas autora.

Podobne je to aj keď osoba, ktorá použije link na diela zverejnené na inej stránke tak činí s cieľom dosiahnutia zisku. Ak nie a dotyčný zároveň nevedel o nelegálnej povahe zverejnených materiálov na pôvodnom webe, nebude to verejný prenos. Ale ak použije napr. hyperlink s cieľom dosiahnuť zisk, má sa za to, že táto osoba si bola vedomá nezákonného zverejnenia diel, a takéto konanie teda predstavuje verejný prenos.

Toľko k hyperlinku. Významná v kontexte Newsjackingu je aj zmienka „s cieľom dosiahnuť zisk“, keďže, teoreticky, je to jedna z metód ako sa dostať ku klientovi a predaju. Dnes som sa po konzultácii dozvedel, že podobný postup by mal byť v poriadku, pokiaľ na sociálnej sieti vystupujem za seba, no ako je to s firemným profilom a prepájaním jeho obsahu na stránky a informácie z médií? V jednom z kurzov interného e-learningu nás naučili aspoň to, že ako zástupca spoločnosti sa nemôžem bez povolenia zúčastňovať napríklad diskusií na internetových fórach v jej mene...

Newsjacking dnes marketéri využívajú pokiaľ viem len v spojení produkt - udalosť, teda bez prepojenia na konkrétne médium. Či sa môže predajca podobným postupom, alebo dokonca len narušením exkluzivity tzv. breaking news bez zdieľania cudzieho obsahu, dostať do konfliktu s európskym právom platiacim v digitálnom priestore, to je otázka, ktorá mi bude zodpovedaná v blízkej budúcnosti. 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Matovič zverejnil údajnú komunikáciu Glváča s Kočnerom

Komunikácia mala prebehnúť v období roku 2014 až 2017.

Blog Jozefa Šáteka

Kto, ako a prečo zatajoval Gorilu

Kauza je koncentrovaným obrazom korupčného systému.


Už ste čítali?