Násilie na štadiónoch:Riešenie na dosah ruky!

Autor: Marián Medvecký | 16.1.2012 o 18:16 | (upravené 16.1.2012 o 20:00) Karma článku: 5,05 | Prečítané:  1404x

V poslednom čase sa opäť viac hovorilo o problémoch s futbalovými fanúšimi. Predpokladaná účasť chuligánskych skupín na Víkende šampiónov bola aj hlavným dôvodom toho, že prestížne podujatie sa nakoniec nekonalo. Nebolo to prvýkrat čo zodpovedné orgány a funkcionári nedokázali zabezpečiť pokojný priebeh futbalového podujatia, teraz však aspoň zabránili jeho uskutočneniu. Títo ľudia nám ale tvrdia, že nemajú v rukách páky na to, aby problémových fanúšikov definitívne odstavili od futbalu a celkovo od športu. Myslím si, že to tak nie je, a jednoduché riešenia, ktoré fungujú vo vyspelom svete sú k dispozícii.

Pritom sa nechcem hrať na nejakého zarytého "nepriateľa" chuligánov. Sám som sa zúčastnil fantastických výjazdov. Bol som vo Viedni na Rapide, alebo naposledy s kamarátmi klubovým autobusom v Ríme. Odmalička som chodil na Tehelné pole, a zažil na ňom Real, Chelsea, Kaiserslautern, ale aj Spartu a Slaviu. Roky som stretával tváre, o ktorých viem, že nemajú problém sa pobiť kvôli futbalu, no nik z nich mi nikdy neublížil. Títo ľudia majú svoj pohľad na život a "zábavu" a ja k nim necítim nenávisť a nemám potrebu im zabraňovať v tom, aby sa nemohli dostať na štadióny. No ak by každý človek takto pristupoval k problémom, ktoré trápia našu spoločnosť, zavládla by na svete anarchia. Keď som videl v sektore pre hostí vo Viedni plakať otca s chlapcom v rukách, a na starom petržalsom štadióne som sa so stovkami ďalších po bitke chuligánov s políciou tlačil pri zábrádli pod ktorým nebolo dobrých 10-15 metrov nič len betón, pochopil som, že na Slovensku nám hrozí ďalšie Hillsborough.

K spomínanej problematike som teda napísal viacero článkov a v lete roku 2010 som dostal možnosť "rozmeniť" tému v denníku Šport, keď po domácom zápase predkola Európskej ligy boli hlavnou témou bitky chuligánov Slovanu (podľa niektorých to boli fanúšikovia Austrie Viedeň) s políciou, usporiadateľmi a pokus o prerazenie bariér, ktoré oddeľovali sektor fanúšikov Stuttgartu.

„Delegát zápasu skonštatoval, že všetky opatrenia, ktoré sme pred zápasom urobili, boli na postačujúcej úrovni,“ povedal mi vtedy Zdeno Roman, technický riaditeľ Slovanu Bratislava, čím naznačil, že príčinu vzniknutej situácie nemožno hľadať v nedostatočnej organizácii. Zlomový okamih celého incidentu pritom nastal hneď na jeho začiatku, keď sa chuligáni pokúsili prevaliť mobilné oplotenie, načo podľa mňa príslušníci bezpečnostnej služby nezareagovali s dostatočnou razanciou. Technický riaditeľ Slovanu síce namietal, že zásah jeho podriadených bol presne taký, aký by mal byť, no zároveň sám podotkol: „Naši stewardi majú prísny zákaz hazardovať so svojim zdravím.“ Jeho vyjadrenie ešte lepšie vysvetlil delegát UEFA Jozef Marko. „Usporiadatelia nie sú pre výtržníkov žiadnou autoritou. Inde vo svete ja za poriadok na štadiónoch zodpovedná polícia,“ vysvetlil Marko. Nutnosť prítomnosti strážcov zákona potvrdil aj incident na Pasienkoch, keď chuligáni prestali ničiť zariadenie štadióna až po privolaní špeciálnych jednotiek.

 

Keď som sa ale lepšie pozrel do zákona č. 479 o organizovaní športových podujatí z roku 2008 okrem iného som sa dočítal: §6, odsek g: Usporiadateľ je oprávnený vyviesť účastníkov podujatia a ich ďalšiu účasť na podujatí zakázať, ak neuposlúchli pokyn podľa písmena f, teda ak neopustili podujatie po upozornení ohľadne nevhodného správania. Môže vyvedenie zo štadióna sprevádzať pri kladení odporu aj aktívna obrana usporiadateľov? To je skôr otázka pre právnikov, no §7 toho istého zákona, časť Povinnosti a zákazy účastníka odsek c hovorí: (fanúšik je povinný) strpieť úkony organizátora, usporiadateľa, alebo člena súkromnej bezpečnostnej služby súvisiace s porušením povinností účastníka podujatia...

 

To, že na príslušníkov SBS sa nedá v prípade futbalového výtržníctva u nás spoliehať, potvrdil potom aj ligový zápas Košíc s trnavským Spartakom. V Čermeli domáci chuligáni napadli a zbili košických usporiadateľov. Až po nechutnej bitke priamo na ihrisku zasiahla aj polícia, no to už boli výtržníci na úteku.

 

Toto všetko je podľa mňa výsledkom toho, že na Slovensku máme problém, ktorý sa ukazuje v bežnom živote a tak zákonite vyplával na povrch aj vo futbale. Nie nadarmo vo všetkých diskusiách fanúšikovia argumentujú relatívne kľudnou situáciu v Anglicku, či iných krajinách západnej Európy. Aj naši funkcionári obrátili svoju pozornosť do vyspelého sveta, aby po jeho vzore dokázali bojovať s najstaršou pliagou futbalu. Zabudli ale pri svojej inšpirácii na to, že ak chcú u nás aplikovať podobný systém, musí to byť v každom smere, v každom detaile.

 

Ak nechceme na štadiónoch políciu a spoliehame sa na stewardov, ktorých chceme ušetriť modrín zo stretov s chuligánmi, musíme z nich potom definitívne vytlačiť niekoľko desiatok výtržníkov schopných strhnúť so sebou ďalších. Kvôli nim musí pri rizikových zápasoch asistovať polícia. „Podľa zákona č. 479 majú mať u nás kluby biometrické čítače tváre, no stále nie je k dispozícii databáza, ktorú by sme s týmto systémom mohli prepojiť,“ vysvetlil Zdeno Roman. A opäť pohľad na zákon 479 a §6, tentokrát odsek d: Usporiadateľ je oprávnený neumožniť vstup na podujatie fyzickej osobe, ktorej súd uložil obmedzenie v rámci probačného dohľadu, alebo ktorej príslušný orgán uložil obmedzujúce opatrenie. Ostáva sa opýtať koľkým recidívnym výtržníkom už u nás príslušné orgány takýto dozor nariadili...


A tu sa dostávame k podstate celej témy. Po tom ako som mal možnosť si prečítať sériu článkov od Róberta Kotiana v denníku Šport o možnostiach riešenia problému, som sa definitívne utvrdil v tom, že základom sú nedostatky v legislatíve, keďže zabrániť v návšteve zápasov sa dá fanúšikovi vždy len v rámci toho okresu, na územi ktorého k priestupku došlo a potom, samozrejme, nevyhovujúca, alebo neexistujúca databáza výtrźníkov, na ktorých by bolo možné postihy uplatniť. 

Kompetentní podľa mňa návrhom o unikátnom systéme biometrických čítačov tváre naznačili, že na celej problematike, ak by aj prejavili skutočný záujem ju riešiť, sa v konečnom dôsledku niekto opäť len nabalí. Riešenie pritom existuje, je jednoducé a účinné: Urobiť také zmeny nielen v zákone 479/2008 ale aj celej legislatíve aby zákaz návštevy futbalových zápasov pre chuligánov platil na celom území SR a začať s dôkladným monitorovaním podozrivých. Konať by pri tom mali nielen futbaloví funkcionári ale najmä vláda.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?