Slovenský futbal potrebuje tvrdú prácu

Autor: Marián Medvecký | 8.9.2011 o 18:59 | (upravené 8.9.2011 o 19:54) Karma článku: 5,98 | Prečítané:  2404x

Po prehre s Arménskom som čakal kritiku hráčov, trénera, funkcionárov, systému práce so seniormi v našich kluboch ako aj ich výchovy, jednoducho celého nášho futbalu. Ak by sa naplnili moje očakávania, bolo by to len potvrdením toho, ako je čiernobiele videnie vzťahov a skutočností v našej spoločnosti hlboko zakorenené. Celkom ma však prekvapilo, že pohľad odborníkov na dianie v našom futbale je už len jednofarebný...

Vyjadrení zainteresovaných i redaktorov v zmysle, že Arménov sme mohli zraziť na kolená ešte v prvom polčase, no stála proti nám šťastena, alebo že na hráčoch bola viditeľná únava po kvalifikačnom zápase v Írsku, alebo že máme 14 bodov a to na nás ešte čakajú dva zápasy, a postup ešte nie je stratený, či aby sme nezvozili nedávno velebených pod čiernu zem, alebo že prvý polčas proti Arménom bol našim najlepším v eurokvalifikácii, alebo že nám nesedí štýl technickejších kombinačne zameraných mužstiev odtlačili naše denníky, či odvysielali iné média naozaj dosť a výsmešný apel na fanúšikov, aby uznali, že hráči chceli a bojovali, všetko podčiarkol. Podľa mňa to bolo opäť o nekomplexnosti našich hráčov...(komlexný hráč je technicky, pohybovo a fyzicky vyspelý, schopný zahrať na každom poste, je psychicky odolný, osobnostne vyzretý, má jasne utriedené športové ciele a priority, je primerane inteligentný, aj pohybovo a v priestorovej orientácii)...tiež ma napadlo či naši starší hráč naďalej nemajú problém s väčším záujmom zo strany verejnosti a úspechmi u niektorých mladších kolegov. Neschopnosť potlačiť závisť tiež komplexnému hráčovi v bodovom hodnotení jeho úplnosti nepridá.

 

Tréner Weiss, ktorý je mimochodom podľa mňa, napriek svojim chybám, jednou z pár osobností hodných vďaky fanúšikov za to, že slovanský futbal je tam kde je, svojimi vyjadreniami v tomto zmysle tiež naznačuje isté zvláštne videnie skutočnosti, čo je však len výsledok snahy všetkých kompetentných. „Nesedí nám jednoducho štýl technickejších mužstiev, silných v kombinácii, s perfektnou kontrolou lopty. Ťažko sa presadzujeme proti južanskému štýlu, ktorý preferuje napríklad Čile, Paraguaj alebo naposledy Arménsko. Futbal však vie byť všelijaký. Naši chlapci hrajú v špičkových kluboch a dokážu sa v nich presadiť. Mohli sme teda pokojne vyhrať aj 4:0, ale... Arméni boli rýchlejší, silnejší na lopte a jednoducho futbalovejší,“ hľadal dôvody prehry typicky slovenským spôsobom tréner reprezentácie.

 

Nie všetkým však takéto vysvetlenia stačia, naopak, väčšina verejnosti má už dávno svoju pravdu, ktorá je zase len čierna a ak si v novinách po každom neúspechu prečíta len hýčkavé komentáre a kamarátske pokarhania, ani sa tomu nemožno diviť. Ak našim hráčom v reprezentácii nesedí kombinačný štýl technických mužstiev, ako sa teda s týmto spôsobom hry vyrovnávajú na klubovej úrovni, kde sa mu nedá vyhnúť? Je to pravdepodobne vďaka tomu, že ich v zahraničných tímoch spolu pôsobí len minimum, najviac štyria naši futbalisti sa v minulej sezóne stretli v priemernom tureckom Ankaragucu. (K tamojšej SuperLeague len toľko: nepreceňujme silu tamojších klubov, ktoré už dlhšie na medzinárodnej scéne neoslňujú, lákajú v poslednom čase lavičkových hráčov z priemerných anglických mužstiev, navyše turecký futbal môže ešte hlbšie zraziť korupčná aféra.)

 

Navyše, naši hráči už dlho opäť nie sú v top tímoch osobnosťami, ktoré by rozhodovali zápasy, alebo bez ktorých by výkon mužstva bol o poznanie horší. Tieto úlohy za nich obyčajne, až na pár výnimiek, preberajú iní. Prečo teda čakáme od takýchto jedenástich slovenských borcov, že sa v zlomovom zápase kvalifikácie za nepriaznivého stavu nepoložia? Tu sa dá argumentovať príkladom z minulej kvalifikácie, keď nás dvakrát zdolalo Slovinsko. Jeho hráči, takisto ako arménski, poväčšine nehrajú v elitných kluboch, keď však prídu do „repre“, sú ako vymenení. Je to preto, že Slovinci majú dokonale zmapované plusy aj mínusy tamojšieho futbalu, hráčov, prostredia, a výsledky takýchto analýz dávno aplikujú v praxi od najnižších kategórií až po seniorov. Mravenčiou prácou mažú jeden hendikep za druhým. Hrajú potom to, na čo majú, hrajú to v každom zápase, s potrebnými zmenami k eliminácii súpera. U nás sa napríklad na bývalého trénera MŠK Žilina Dušana Radolského zniesla po tom ako sa pokúsil kombinačnejšie zameranému mužstvu „žltozelených“ naordinovať defenzívnejší prejav s vidinou toho, že tak môže aj slovenský klub tým najlepším narobiť problémy, vlna odbornej kritiky, no meniť herný štýl sa dnes predsa s prechodom na medzinárodnú úroveň nedá...

 

Ak chcú naše kluby napodobniť FC Barcelonu, ako to dnes v ankete športového denníku, aj keď v inej súvislosti a v negatívnom zmysle, naznačil jeden z oslovených, malo by to byť v rovnorodosti (nie rôznorodosti) práce na všetkých úrovniach a v aplikovaní totožného herného systému, ktorým sa už presadzuje aj španielska reprezentácia. Toto všetko bude enormne náročné. Celkovo nás čaká v investovaní do všetkých kategórií smerom nadol od seniorov množstvo práce a obrovské výdavky, musí sa zapojiť nielen súkromný sektor, ale aj samosprávy a štát. Len tak budeme môcť súperiť s klubmi a mužstvami, ktoré si odmalička podchytia najlepších, aj priamo z tamojšieho regiónu, a či už na ihrisku, v zdravotnom stredisku, alebo škole z nich vypiplú hotových hráčov bez výraznejších slabín, ktorí keď sa aj nestretnú v jednom mužstve, návyky a filozofiu, nielen hernú, majú naočkovanú. A nebuďme alibisti. Takto sa už dlho pracuje aj v menších a chudobnejších kluboch ako je Barca a len takto sa dá vychovať veľký počet hráčov s minimom slabín.

 

Na nevyvrátiteľné potvrdenie všetkého čo som vyššie spomenul by bolo potrebné vedieť a prejsť omnoho viac, ako sa toho za približne dve hodinky podarilo mne. Tí, ktorí sú za to platení, od funkcionárov, cez trénerov a novinárov, ktorí v normálne fungujúcej spoločnosti posúvajú veci ďalej a vypĺňajú okienka medzi činnosťou odborníkov a kompetentných orgánov, by však mali mať priestoru dosť. Ak by to tak bolo, nesledovali a nečítali by sme po každom zápase len prázdne stĺpčeky, ktoré sa ešte autori nehanbia nazývať názormi, a nič nehovoriace vyjadrenia tých, ktorí sú profesionáli. Väčšina z nich ale svoju prácu berie len ako tretinový úväzok a po približne rovnakom čase, aký som ja strávil pri počítači utekajú naháňať peniaze inde, často ku kamarátom, ktorých sa často aspoň nepriamo potom výsledky ich neúplnej práce dotýkajú. A opäť sme pri peniazoch...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?