Slovenská futbalová realita ….. a Slovan vo Viedni?

Autor: Marián Medvecký | 6.9.2011 o 23:28 | (upravené 7.9.2011 o 0:35) Karma článku: 9,49 | Prečítané:  2888x

Ukázala sa opäť v kvalifikačnom zápase proti stále podpriemernému Arménsku. Nebolo to len o chabej podpore „neurbánneho publika“ na štadióne pod Dubňom, chorobnej nedôvere verejnosti a samotných hráčov, či peniazoch, ktorých je v slovenskom futbale žalostne málo. Opäť sme postrádali vodcovské osobnosti, myšlienku v zložitejších okamihoch, rýchlosť, techniku, či koncentráciu na celých 90 minút zápasu. Tréner Weiss nespokojných novinárov po zápase s Andorrou zahriakol, aby si zložili ružové okuliare, no s tým sa dá len ťažko súhlasiť, pretože naši hráči sú osemfinalistami majstrovstiev sveta a Andorru mali domov poslať s poriadnou nádielkou, Arménou s priúčkou, ktorú mužstvám ich kvality v zlomových zápasoch dávajú práve tímy takej kvality ako ten náš. Lenže "neúplnosť" všetkého čo sa u nás nielen vo futbale upečie, nám to opäť nedovolila. Aj preto naši hráči vyzerajú, akoby behali len do pol pásu. Ich statický herný prejav nie je náhodny...

 Umiestnením z Južnej Afriky by sme sa mali prestať oháňať. Veď dobré výsledky v zlomových zápasoch sme dosiahli vždy len po predchádzajúcich neuspokojivých výkonoch, keď opadli očakávania verejnosti a s nimi spojený tlak, často však umelo vytvorený médiami. Naše zápasy so silnejšími súpermi sú naďalej plné infarktových situácií, často kiksujeme aj vo vlastnej šestnástke a okrem zápasov na MS proti Taliansku a Holandsku, či kvalifikačného víťazstva v Rusku z pamäte ani nevylovím stretnutie, kedy by sme protivníka neposadili na koňa vlastnými chybami, alebo v ktorom sme dokázali výkon udržať na vysokej úrovni v priebehu celého zápasu. Naďalej nedokážeme pravidlene súperov ani z druhého sledu kontinentálnej či svetovej elity pritlačiť na ich polovicu, či nebodaj vnútiť im náš herný štýl a rytmus. A to napriek tomu, že naši hráči hrajú v popredných európskych súťažiach.

To je realita bez ružových okuliarov. Navyše do tímov z najužšej klubovej špičky to má väčšina našich hráčov zatiaľ poriadne ďaleko. Len Martin Škrtel sa dokázal presadiť v elitnom mužstve, no FC Liverpool napriek triumfu v Lige majstrov z roku 2005 momentálne nie je tým gigantom, ktorý futbalovej Európe dominoval v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Medzi absolútnu špičku sa snaží dostať Manchester City s kmeňovým hráčom Vladom Weissom ml.. Ten ale len hosťuje v slabšom mužstve a Miroslav Stoch sa už s londýnskou Chelseou rozlúčil. Šancu dostať sa do milánskeho AC mali Marek Hamšík a Juraj Kucka (už je v Interi, uvidíme či nebude skôr „náhradníčiť“), lenže najmä prvý menovaný je u nás skôr výnimkou ako pravidlom, keďže ide o komplexného hráča, teda bez výraznejšej slabiny, nielen čo sa týka schopností priamo v kontakte s loptou ale aj plnenia taktických pokynov a disciplíny. A práve o takýchto hráčov je dnes najväčší záujem.

Lenže v systéme výchovy našich mladých futbalistov sa čosi nerobí, alebo nerobilo správne. Vývoj tých, ktorí odídu skôr, je často neucelený, tí ofenzívne ladení majú problémy pri bránení a naopak, mnohých pribrzdia príliš časté zranenia. Väčšina slovenských futbalistov má medzery v plnení taktických pokynov, koncentrácií, využívaní „základnej fyziky“ lopty a jej, svojho, či protihráčovho pohybu. Tým čo ostanú doma nie sme schopní zabezpečiť podmienky na postačujúcej úrovni, a nemám na mysli len porovnanie s pyramídou holandských mládežníckych klubov, do ktorej každoročne pritečie miliarda eur. Neskutočná korupcia, rodinkárstvo a klientelizmus sa zákonite museli prejaviť aj v najpopulárnejšom športe a tak sa o výbere mladých hráčov nerozhodovalo len na základe ich schopností. Netvrdím, že hrdinovia z Afriky o nich dennodenne nepresviedčajú, no okolie v ktorom futbalovo aj ľudsky rástli na nich mohlo zanechať isté stopy. Napríklad slabá konkurencia v mládežníckych kategóriách môže negatívne poznačiť psychickú odolnosť v zlomových okamihoch počas celej kariéry, ďalším dôsledkom je potom nekvalitná domáca súťaž a s ňou aj hráčska základňa v seniorskej kategórii.

 A tu už nejde len o peniaze, či divácky záujem. Lajdáckosť, pomalosť v každej hernej činnosti a teda aj nekomplexnosť našich ligových hráčov je donebavolajúca a asi v Európe okrem amatérskych súťaží nenájdeme čosi podobné. Mimochodom, len u nás sa mohol až do reprezentácie dostať Ján Kozák, ml., pravdepodobne najviditeľnejší dôkaz našej futbalovej reality, hráč s výbornou kopacou technikou, no aj ďalšími nevyváženými atribútmi.

 Možno je to štipľavé konštatovanie no mne sa zdá, že slovenský futbal jednoducho vychováva nekomplexných futbalistov, pritom dnes najlepšie klubové mužstvo sveta FC Barcelona sa presadzuje vylepšenou verziou holandského totálneho futbalu, kde takmer každý hráč je schopný zahrať na ktoromkoľvek poste. A i keď väčšina z nich má vycibrenú techniku, hra Barcy je skôr založená na manipulovaní s priestorom a všestrannosti jej hráčov ako ekvilibristických kúskoch. Tento trend nie je vo svetovom futbale nový a zdá sa, že vyhranené herné systémy, v ktorých sa našlo miesto aj pre futbalistov s výraznými nedostatkami striehnúcimi napríklad na ofsajdovej línii, či s nadpriemernou výškou, rýchlosťou, periférnym videním, kopacou technikou, alebo fyzickou silou, už vo vyspelom futbalovom svete nemajú svoje miesto. Veď koľko slabín ma každý jeden hráč, toľko ich má aj celé mužstvo...

Nedostatky majú aj naše štadióny. Na bratislavských Pasienkoch sa mala hrať po tom ako Slovan, aj vďaka podpore svojich skalných "fans", ktorí vytiahli klub z druhej ligy a nebáli sa ho podporiť ani v Ríme (som hrdý na to, že som chodil pravidelne aj na zápasy našej nižšej súťaže a s kamarátmi som meral dlhú a náročnú cestu do hlavného mesta Talianska), vyradil slávny AS Roma, Európska liga UEFA. Nič, však zatiaľ nie je isté. Chcem sa vás teda pán Kašpar a Roman opýtať, prečo ste mi na jeseň roku 2009 tvrdili v článku pre denník Šport, že štadión je spôsobilý na zápasy Ligy majstrov? Navyše, na rekonštrukciu ste nemali prispieť len vy ako klub, ale mali tam byť peniaze aj z iných zdrojov.... Netvrdím, že k úhradám z iných zdrojov aj nakoniec prišlo, ale skúste teda načrtnúť dôvody toho, že stále neviete s určitosťou zaručiť to, že Slovan v EL uvidíme "doma"! Zaujíma ma to najmä preto, že ak nám UEFA neschváli ako dejisko zápasov Pasienky, podľa niektorých zdrojov, bude hrať ŠK v Žiline. Aký je teda rozdiel medzi oboma štadiónmi a čím je spôsobený?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?